Chôdza po skle a bez zbytočných kecov

Verte tomu alebo nie, niekedy dokážem stáť nohami na zemi. A ako som dnes zistila, tak úplne v pohode aj na skle.

Dosť možno máte o chôdzi po skle a žeravých uhlíkoch podobnú predstavu, ako som mala ja. Že to je síce možné (každý si predsa vybaví fakíra, ktorého chôdzu po nebezpečnom povrchu niekto zaznamenal), ale je na to potrebná dlhoročná príprava a tréning tela i mysli. Že je asi nutné dostať sa do nejakého zmeneného stavu vedomia, kedy proste tie uhlíky a sklo necítite. Bullshit! (pardon za výraz :))

Dnes som sa bez prípravy prešla po sklenených črepoch a dokonca to bolo celkom príjemné. Samozrejme, že sa chystám aj na uhlíky, to by som inak nebola ja…

O čo teda ide?

Máme určité predstavy o tom, ako svet funguje. V rámci bezpečnostných opatrení sme si v útlom veku uložili veľmi hlboko informáciu, že oheň a uhlíky sú horúce a čo je horúce, na to sa nesiaha. Rovnako tak s ostrými predmetmi a rozbitým sklom. (Ďalej sa budem zameriavať na sklo, pretože to som si sama vyskúšala.)

Podobné predstavy máme aj v mnohých ďalších oblastiach života. Bojíme sa, že nás partner opustí, pretože bez neho náš život stratí zmysel. A čo sa väčšinou po rozchode stane? Príde nový partner. (Na, ktorého sa podľa svojho vzorca naviažeme rovnako :))

A ako sa ukazuje pri tom najzákladnejšom – rozbitom skle – v skutočnosti to, čoho sa bojíme, také strašné vôbec nie je. Je to iba naše vnímanie, čo z chôdze po skle robí čosi nebezpečné. A ľuďom, ktorých po skle vidíme chodiť, pripisuje nadprirodzené schopnosti.

Naša koža je vskutku úžasný orgán a znesie toho viac, ako si myslíme.

IMG_20160320_164919

Čo teda potrebujete na to, aby ste po skle v pohode prešli?

Nie je to tranz a dokonca ani nemusíte absolvovať seminár na transformáciu mysle. Ak opomeniem vašu chuť to vyskúšať, v skutočnosti potrebujete iba informáciu, ako na to. Čo mi pripomína, že k rovnakému záveru som už raz došla (čítaj tu>>).

V prvom rade si musíme uvedomiť ako funguje naša koža, ako sa rozkladá váha a tým pádom aj tlak plochy chodidla na skle. Zistíme, že technicky to naša noha dokáže. A ak dostaneme informácie, ako našľapovať, aby sme sa nezranili, tak to skutočne prežijeme bez ujmy. A užijeme si to, pretože sme dokázali niečo, čo bolo ešte včera nepredstaviteľné.

Hranice sú iba v našej hlave. Ja to hovorím stále…

IMG_20160320_164531_hdr

Rada by som sa týmto poďakovala týmu z Bosá turistika, z.s., ktorý mi tento zážitok sprostredkoval.

Marta Štolfová

Žijem. Cítim. Tvorím. Učím sa a Učím. Po svojom. Verím, že život je niečo viac ako každodenné povinnosti. Ako svoje POSLANIE vnímam predávanie informácií o tom, ako žiť život podľa vlastných predstáv, nespútaný hranicami a obmedzeniami (ktoré existujú aj tak iba v našej hlave). Ukazujem cesty, ako sa stať tvorcom vlastného života. Učím ľudí snívať vo veľkom a ŽIŤ SVOJE SNY. Život je príliš krátky na to, aby sme ho neprežili vo FLOW.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *