Ne/poznáte svoje životné poslanie?

Keď som sa pred rokmi začala zaujímať o osobný rozvoj, dočítala som sa o životnom poslaní a nutnosti ho poznať. Jedine vtedy predsa môžete svoj život tomuto jedinému správnemu a zmysluplnému cieľu zasvätiť. V opačnom prípade iba prežívate a márnite svoj čas.

Toto „uvedomenie“ mi na niekoľko rokov zovrelo srdce. Žila som s permanentným pocitom, že mi život preteká pomedzi prsty. Po celý ten čas som ho hľadala. Snažila som sa ho vymyslieť. Musí to byť predsa niečo úžasné. Musím nejakým spôsobom spasiť svet.


Najhoršie na tejto predstave bolo, že to musí byť niečo veľkolepé. Niečo, k čomu budem celý svoj život smerovať a dosiahnem to niekedy koncom produktívneho veku. Niečo, o čom budem od začiatku vedieť, že TOTO je to ono. To moje. Zmysel celého môjho života. Takže budem s istotou vedieť, že som svoj čas na Zemi nepremárnila.

Prvýkrát som si vydýchla, keď som si v knihe 17 Tváří ženy prečítala citát Dana Millmana: „Vaše poslanie je vždy to, čo robíte v danú chvíľu a robíte to radi.“

Vaše poslanie je tam, kde máte flow

Je to niečo, čo robíte radi a zabúdate pri tom na čas.

Ďalší názor, ktorému som v tejto súvislosti uverila je, že by to malo byť niečo, čo ma baví a zároveň tým pomôžem iným. A mne osobne sa páči aj myšlienka, že by ma to malo uživiť, aby som svoju pozornosť a energiu nemusela trieštiť medzi svoje poslanie a „prácu“. S týmto vo svojej podstate môžem aj naďalej súhlasiť.

Verím tomu, že by mal každý robiť to, čo ho baví a v čom je prirodzene dobrý. To znamená ísť cestou najmenšieho odporu – zamerať sa na svoje silné, nie na slabé stránky. Mal by nájsť spôsob, ako tým pomáhať druhým a tak získať vloženú hodnotu späť v podobe peňazí.

Spočiatku som to ale pochopila nesprávne. Snažila som sa silou-mocou vymyslieť, čo z toho, čo ma baví, by ma mohlo aj uživiť. A v mojom prípade to bolo o to zložitejšie, že som mala problém definovať niečo, čo by ma bavilo dlhodobo. :)

Nasleduj bieleho králika

Dlho som dúfala, že sa mi to moje poslanie jedného dňa zjaví.

Včera som si uvedomila, že to takto vôbec nefunguje. Správnou cestou je počúvať svoje srdce a s dôverou ho nasledovať. Lenže ono vám nikdy nepovie: „Tak tu to máš. Pre toto si bol stvorený a teraz toto svoje predurčenie naplň. Veľa šťastia.“

Nie. Funguje to skôr na princípe: „Nasleduj bieleho králika.*“ Ukazuje nám, aký krok máme urobiť a nikdy nám neprezradí prečo. Nikdy nevieme, aký význam to v našom ďalšom živote bude mať.
*Z filmu Matrix

82891943_c8e9f382f5_o
Zdroj obrázku: https://flic.kr/p/8jQTr 

Väčšinou sa toto volanie (u mňa) prejavuje silným, často neurčitým, pocitom. Identifikovala som dva druhy.

  1. Prvý je, keď ma niečo veľmi zaujme. Akoby samo pritiahne moju pozornosť.
  2. Druhý, keď niečo vo svojom momentálnom nastavení potrebujem zmeniť. Keď cítim, že tak, ako to je, to nie je v poriadku.

Na začiatku do toho rozum dosť kecal. Asi aj preto mi trvalo tak dlho, kým som potrebný krok urobila. (Napríklad od prvotného impulzu, po reálne ukončenie štúdia uplynul celý jeden rok!) Postupom času a skúseností, ale rozum prijal fakt, že srdce má hlbokú múdrosť a že tie kroky sa neskôr ukázali ako správne a nevyhnutné pre môj ďalší pokrok. Preto sa čas od prvého impulzu po realizáciu s novými výzvami skracuje.

Prínos a význam našich najhlbších rozhodnutí niekedy pochopíme až oveľa neskôr. Až potom nám to zapadne do mozaiky a my budeme vďační sami sebe, že sme ten krok vtedy urobili.

Cesta sa vždy odkrýva postupne. Nikdy nevieme, čo nás za zákrutou čaká. Dôverujme svojmu vnútornému vedeniu!

Ako to so životným poslaním máte vy?

Prečítajte si ebook: 4 kroky k životnému splaniu (k stiahnutiu na hlavnej stránke)

Marta Štolfová

Ukazujem cesty, ako sa stať tvorcom vlastného života. Formou koučingu, konzultácií v prírode či ako lektorka workshopov (naživo i online). Život je príliš krátky na to, aby sme ho neprežili v radosti.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *